Nadchádzajúce sviatočné dni naplnili cintoríny. Aj ten najväčší na Slovensku – Verejný cintorín v Košiciach. Nejde len o miesto posledného odpočinku, ale je dôležitou historickou pamiatkou s výnimočnou atmosférou. Obzvlášť v čase Dušičiek, počas ktorých cintorínu dodáva špecifickú atmosféru aj vďaka sfarbeniu stromov.
Cintorín vznikol v 80-tych rokoch 19. storočia. Nahradil dovtedajšie menšie cintoríny v meste, ktoré sa začali zapĺňať. Pri jeho stavbe sa údajne inšpirovali parížskymi cintorínmi. Dnes sa na ňom nachádza tridsať tisíc hrobových miest. Nájsť sa tam dajú hroby ľudí rôznych národností a vierovyznaní – Slovákov, Maďarov, Nemcov, Židov ale aj Rusínov. Mnohé hroby či mauzóleá sú často i umeleckými dielami – secesné, klasicistické či moderné.
Cintorín je charakteristický aj svojou parkovou atmosférou, ktorá dopĺňa melanchóliu miesta. Stará sa o neho Správa mestskej zelene v Košiciach. Pod korunami stromov spočívajú aj mnohé významné osobnosti – napríklad Sándor Márai, Anton Prídavok či Vojtech Löffler. Zároveň sa tu nachádzajú aj vojenské časti. Nájsť tu možno rôzne vojenské sektory – rakúsko-uhorský, československý, sovietsky či rumunský cintorín.
Niektorí ho nazývajú aj „mesto v meste“. Je totiž taký veľký, že má viacero vstupov, je členený na jednotlivé uličky a cintorín má dokonca aj orientačné tabule. V súčasnosti je už aj zdigitalizovaný – existuje digitálna mapa hrobov.
